HISTÓRIA ZÁKLADNEJ ŠKOLY HUL

 

        Pre nedostatok dokladov nie je možné presne určiť organizáciu školy a vyučovacieho procesu a vymedziť obsah vzdelávania.

        Zo zachovalých dokumentov sme zistili, že prvým učiteľom na rímsko-katolíckej ľudovej škole v Huli bol farár František Horváthy, ktorý v rokoch 1843-1845 vyučoval čítanie, písanie, počty a náboženstvo. Uvádza sa, že mal materinskú reč – reč slovenskú.

        Od roku 1845 do r. 1847 bo učiteľom Imrich Chovanec pochádzajúci z Banskej Štiavnice. Okrem učiteľského úradu zastával i funkciu obecného notára a organistu.

        Od roku 1847 ho vystriedal Alojz Kobza (pôvodom Čech), ktorý bol kvôli svojim politickým názorom (bol stúpencom Lajosa Kossutha a hlásateľom obnovy poddanstva) odvolaný a v roku 1852 ho nahradil Augustín Beško, ktorý tu pôsobil 14 rokov a u žiakov bol veľmi obľúbený.

        Po jeho smrti od roku 1866 obsadil učiteľské miesto na rím.- kat. ľudovej škole v Huli Jozef Kiszony a po ňom prišiel Anton Navarra.

        Ľudová škola v Huli ako škola cirkevná (rímskokatolícka) podliehala cirkevnému škôldozorcovi a štátnemu školskému inšpektorovi. Hmotné náklady na školu zaisťovala cirkevná obec.

        Správcom školy a cirkevným škôldozorcom bol v tomto období vrábelský dekan Klaudius Vasari.

        Výkonným orgánom cirkevnej obce bola školská stolica. Bol to volený výbor a na jeho čele stál miestny farár. Školská stolica mala právo vypisovať „konkurz“ na obsadenie učiteľských miest.

        Počet žiakov rím.- kat. ľudovej školy v Huli bol do roku 1852 veľmi nízky – len dvadsať žiakov, pretože rodičia nejavili záujem o umiestnenie svojich detí do školy. Počty žiakov sa začali zvyšovať po roku 1860 a do konca roku 1890 dosiahol počet

žiakov 100.

        Od roku 1904 do školy chodilo 115 žiakov z nich 62 učilo v jednej a 53 v druhej učebni.

        Kvôli zlej hospodárskej situácii na Slovensku v 2. polovici 19. storočia vyučovanie na rím.- kat. ľudovej škole v Huli ako i vo väčšine ostatných ľudových škôl v Uhorsku prebiehalo len v zimných mesiacoch. Školský rok sa začínal 1. novembra a končil sa príchodom jari. Žiaci museli počas jarných a jesenných poľnohospodárskych prác pomáhať rodičom. Aby vyučovanie v zime mohlo prebiehať, žiaci si museli prinášať kurivo

z domu.

        Po roku 1868 v zmysle Uhorského školského zákona boli ľudové školy – i rím.-kat. ľudová škola v Huli organizované ako šesťročné. V Huli sa i naďalej učilo len v dvoch triedach. Preto museli byť žiaci rozdelení do skupín.

 Do roku 1872 sa na hulskej škole vyučovalo po slovensky. Postupná maďarizácia slovenského školstva v 2. polovici 19. storočia vyvrcholila vydaním Apponyiho zákonov v roku 1907 a 1908, ktorými sa zmenil vyučovací jazyk na slovenských školách.

Vyučovacou rečou sa stala maďarčina. Apponyiho zákony sa prísne dodržiavali aj na škole v Huli. Všetky predmety okrem náboženstva sa vyučovali v maďarskom jazyku. Slovenčina sa nevyučovala vôbec.

        O tom, v akom širokom meradle bola zastúpená maďarčina v obsahu jednotlivých predmetov sa dozvedáme zo zápisov v triednych knihách.

          Žiaci štvrtého ročníka museli ovládať maďarčinu plynulo ústne i písomne.

        Vo vyšších ročníkoch sa kládol dôraz na maďarský jazyk a krasopis.    Vplyv maďarizácie sa vo vyučovaní prejavoval aj v iných ako jazykových predmetoch, napr. v zemepise a dejepise. Vyučoval sa zemepis Uhorska a uhorské dejiny. Tým sa zdôrazňovala príslušnosť k veľkému uhorskému národu a potláčalo sa vlastné národné cítenie.

        Používanie maďarského jazyka sa nevzťahovalo iba na vyučovacie hodiny, ale i počas prestávok sa žiaci museli pod hrozbou telesných trestov rozprávať iba po maďarsky. Ako si spomínajú starší obyvatelia obce, vo vzdialenosti 400 m od školy sa mohla v rozhovoroch používať len maďarčina.

        Násilná maďarizácie mala negatívny vplyv na vyučovacie výsledky. Po skončení povinnej školskej dochádzky vedeli žiaci po maďarsky len základné pozdravy, modlitby a piesne a trochu čítať a písať. Maďarčina sa tak stala brzdou ďalšieho vzdelávania.

 

RÍMSKO-KATOLÍCKA ĽUDOVÁ ŠKOLA V HULI

V ROKOCH 1918-1938

Vznikom ČSR v roku 1918 nastali na Slovensku, ako v štáte tak aj v školstve veľké zmeny. Azda najvýraznejšou zmenou bola zmena vo vyučovacom jazyku. Maďarčina bola nahradená vyučovacím jazykom slovenským.

        Zmenu v organizácii ľudových škôl priniesol zákon č. 226/1922 Zb. z . a n. (tzv. malý školský zákon), ktorý upravil povinnú školskú dochádzku na osem rokov.  /príloha

Do školského roku 1928/29 bola povinná školská dochádzka na ľudovej škole v Huli

do 14 rokov. Miesto 6 tried bolo 8 tried./Príloha č. 4/

        V roku 1929 sa počet žiakov zvýšil až na 171 a v roku 1932 navštevovalo školu už 213 žiakov, a tak sa musela otvoriť aj 4. trieda. Učebne boli však len dve, preto sa muselo učiť na dve smeny, dopoludnia a popoludní.

        Školská stolica obce vyvinula veľké úsilie o generálnu prestavbu školy, ktorá sa previedla v roku 1936. Stará škola bola takmer celá rozobratá a postavili ešte 4 učebne a

2 kabinety. Podľa projektu mala škola niesť názov: „Rimsko-katolícka ľudová škola Juraja Holčeka“

        Výstavbu školy previedol staviteľ Alojz Czibuľka z Levíc. Náklad na školu

bol 118 877,60 Kč. Vnútorné zariadenie, lavice, katedru vyhotovil hulsky stolársky majster Štefan Navrátil. Keďže prostriedkov na dokončenie školy bolo málo, bola školská stolica nútená potrebu finančných prostriedkov rozpísať ako cirkevnú daň pre občanov. V roku 1936 mala škola už 230 žiakov.

        V tomto období sa zvýšil aj počet žiakov, ktorí navštevovali stredné školy. Do meštianky chodilo 15 žiakov, do gymnázia v Nových Zámkoch 10 študentov. Z nich

za prvej ČSR zmaturovali iba štyria.

        Zariadenie tried pozostávalo z katedry pre učiteľa, lavíc pre žiakov, z čiernej tabule, skrine, vešiaka a murovaných kachieľ. na čelnej strane bol drevený kríž s ukrižovaným Kristom. Výzdobu tried dopĺňal obrazy prezidenta republiky, pápeža (Pia XI.), školského inšpektora, M. R. Štefánika, P. O. Hviezdoslava a J. A. Komenského. Na stenách nechýbal ani štátny znak a obrazy s biblickými námetmi.

        Školský rok sa začínal 1. septembra a končil 30. júna. Okrem hlavných prázdnin mali žiaci ešte prázdniny vianočné a veľkonočné.

 

OBSAH VZDELÁVANIA

                Boli to nasledovné predmety: náboženstvo, čítanie, mluvnica a pravopis, rečové a zmyslové cvičenia, sloh, vlastiveda, prírodoveda, zemepis, dejepis, počtovanie a merba, kreslenie, písanie, ručné práce, spev a telocvik, ktorý bol pre dievčatá nepovinný.  Chlapci mali nepovinný vyučovací predmet hospodárske práce.

         Zo zápisov v triednych knihách môžeme zároveň vydedukovať aj obsah jednotlivých vyučovacích predmetov.

 

              Rozhodnutím európskych možností o rozbití Československa v Mníchove v roku 1938 a následnou Viedenskou arbitrážou z 12. 11. 1938 bola časť južného Slovenska násilne pripojená k horthyovskému  Maďarsku. Slovensko bolo nútené odstúpiť Maďarsku približne 10 000 km²  svojho územia, na ktorom žilo viac ako 850 000 obyvateľov. Z tohto počtu bolo 500 000 Maďarov a vyše 27 000 Slovákov. 

        Prekvapením bolo rozhodnutie včleniť do Maďarska aj čisto slovenské obce. K týmto patril aj Hul, kde sa k slovenskej národnosti hlásilo asi 760 obyvateľov.

        O rímsko-katolíckej ľudovej škole v Huli sa zachovalo len málo písomných dokladov. Situácia v škole bola po roku 1938 veľmi napätá.

        Na jeseň 1938 sa v škole skoro tri mesiace nevyučovalo. Nebolo učebných osnov a výučba v prvých mesiacoch maďarskej okupácie bola živelná. Správcom školy sa stal František Duda, ale vymenili sa učitelia, ktorí sem prichádzali s cieľom vyučovať deti

v maďarskom duchu a naučili ich maďarsky rozprávať.

        V dôsledku maďarskej okupácie sa museli všetci proslovensky zmýšľajúci učitelia vysťahovať na Slovensko, alebo im nebolo dovolené vyučovať. Z Hulu odišli Fegyvereš Július a Ján Ábelovský. Na ich miesta nastúpili: Mária Dokupilová, Magdaléna Šubolová, Margita Buday-Ungerová a Eleonóra Patayová.

         Vyučovacím jazykom na škole zostala naďalej slovenčina, ale maďarčina bola zavedená ako vyučovací predmet. Okrem nej sa žiaci učili ešte náboženstvo, slovenskú reč, čítanie, výklad článkov, písanie, sloh, pravopis a jazykový výklad, počty, merbu, zemepis, dejepis, náuku o občianskych právach a povinnostiach, prírodopis, náuku o hospodárstve a domácnosti, fyziku, chémiu, zdravovedu, kreslenie, spev, ručné práce a telesnú výchovu.

       Po skončení II. svetovej vojny bolo jedným z prvých opatrení Slovenskej Národnej Rady v školskej oblasti nariadenie č. 5 zo 6. septembra 1944 o poštátnení všetkého školstva na Slovensku.

       Rímsko-katolícka ľudová škola v Huli prešla týmto nariadením z rúk cirkvi pod správu štátu a jej plný názov bol Štátna ľudová škola v Huli.

       Obec Hul bola po II. svetovej vojne územnosprávne začlenená do okresu Vráble, škola v Huli ako aj ostatné školy z tohto okresu patrili do pôsobnosti Školského inšpektorátu v Zlatých Moravciach.

       Z ročného štatistického výkazu meštianskych a ľudových škôl sa dozvedáme, že škola mala k dispozícii dve budovy. Pri kostole bola len národná 4. ročná škola a v roku 1947 sa zriadila meštianska škola v Motešickom kaštieli, mala 3 definitívne postupné triedy.  /27Príloha č.9/

       Povinná školská dochádzka bola aj naďalej podľa platného zákona z roku 1922 osemročná.

       Učilo sa šesť dní v týždni, voľným dňom bola len nedeľa.

       V škole sa oslavovali štátne i cirkevné sviatky.

       Budova mala 6 miestností. Staršia budova bola po vojnách dosť zničená. Na zadnej vonkajšej strane bola opadnutá omietka, v II. a III. triede vytrhané dosky z podlahy, okná na celej budove sú rozbité, záchody majú rozbitú krytinu, plot okolo školy bol na mnohých miestach vytrhaný. Dreváreň sa počas bojov celkom zničila.

              Zlepšenie situácie nastalo v školskom roku 1946/47, kedy po rekonštrukčných prácach, uskutočnených počas letných prázdnin, slúžili k vyučovaniu obe školské budovy.

       Okrem stolárskych prác sa urobili všetky potrebné opravy aj v učiteľských bytoch a obnovila sa knižnica.

       Triedy boli zariadené nábytkom, ktorý zostal po poslednom majiteľovi kaštieľa Dórovi. 

       V roku 1946 mala škola 4 triedy a na stenách sťahovacie tabule. Škola mala zborovňu, nemala riaditeľňu, telocvičňu a ani iné miestnosti.

       V tomto období nastalo oslobodenie od vyučovania náboženstva. Do 15. roku sa oslo- bodzovalo písomným prehlásením rodičov, od 15. rokov sa žiaci rozhodovali sami.

 

       Po roku 1948 nastali v československom školskom systéme výrazné zmeny.

       V zmysle Zákona o základnej úprave jednotného školstva č. 95/1948 z 21. apríla 1948, ktorý právne a organizačne zjednotil všetko školstvo za území ČSR. sa začala budovať jednotná školská sústava. Zmeny vyplývajúce z tohto zákona sa týkali všetkých stupňov škôl i školskej dochádzky, ktorá sa predĺžila z osem na deväť rokov. Školy I. stupňa-ľudové, sa zmenili na 5 ročné národné školy, II. stupeň tvorili nižšie stredné školy a školami III. stupňa boli odborné školy, vyššie odborné školy a gymnáziá.

       Zo štátnej obvodnej meštianskej školy premenili prvé dve triedy a pobočku na Strednú školu, ktorá podľa tohto školského zákona dostala úradný názov Stredná škola v Huli.

       Škola mala so zreteľom na výsledky zápisu pre školský rok 1948/49 tri triedy a tri pobočky I.B, II.B, III.B. Obvod školy sa nezmenil. Navštevovali ju žiaci z Hulu, Radavy a majerov a samôt patriacich tejto obci.

       Na základe výnosu KNV v Nitre zo dňa 2. januára 1950 bola obce Beša dňom 1. februára 1950 pričlenená do obvodu Strednej školy v Huli.

       Meštianska škola v Huli jestvovala až do roku 1953, kedy bola prevedená školská reforma, ktorú určil Zákon o školskej sústave a vzdelávaní učiteľov č. 31/1953 Zb.

       Jeho realizácia znamenala v praxi na škole v Huli iba zmenu v počte rokov povinnej dochádzky a zmenu názvu školy. Školská dochádzka sa zmenila z deväť na osem rokov a z oboch škôl sa vytvorila jednotná Osemročná stredná škola.

       Keďže cieľ tohto zákona – posilniť a prehĺbiť myšlienku jednotnej školy odstránením oddelených stupňov škôl bol realizovaný už vznikom jednotnej deväťročnej školy.

       Ďalšou významnou etapou vo vývine československého školstva sa začala prijatím Zákona o sústave výchovy a vzdelávania č. 186/1960 Zb., ktorý 15. 12. 1960 schválilo NZ ČSSR.

       Jeho základným princípom bolo vytvorenie jednotného školského systému, do ktorého by okrem škôl patrili aj výchovné zariadenia. Základné vzdelanie sa stalo povinným pre všetku mládež od 6 do 15 rokov života, čiže povinná školská dochádzka sa zmenila na deväťročnú. Základná deväťročná škola bola rozdelená na dva stupne.

       Prvý stupeň tvorili ročníky 1 až 5 a druhý stupeň ročníky 6 až 9.

       Realizáciou zákona v praxi sa na OSŠ stala ZDŠ. Školu navštevovali žiaci z Hulu, Radavy, Podhájskej a Vlkasu.

       Ďalší vývoj školy v Huli prebiehal v súlade s prijímanými zákonmi a vládnymi nariadeniami.

       Dňa 4. júna 1976 ÚV KSČ schválil dokument Ďalší rozvoj československej výchovno-vzdelávacej sústavy, ktorého základné zámery sa premietli v Zákone o opatreniach v sústave základných a stredných škôl z 21. júna 1978, ktorý umocňoval žiakov ZDŠ z ôsmeho ročníka na všetky druhy stredných škôl. 

       Dôsledné legislatívne naplnenie cieľov určených v dokumente priniesol Školský zákon o základných a stredných školách č. 29/1984 Zb. z 21. a 22. marca 1984, podľa ktorého sa u nás zaviedla 10 ročná povinná školská dochádzka.

       Po skončení ôsmich rokov základnej školy žiaci povinne navštevovali dva roky strednú školu alebo stredné odborné učilište. Základná škola bola rozdelená na dva stupne. Prvý stupeň tvorili ročníky 1-4 a druhý stupeň 5.-8. ročník.  /38 /Príloha č.17/      

 

           Prví absolventi končili školu v školskom roku 1950/51záverečnými skúškami, ktoré sa konali v dňoch 8. – 16. júna.

       Skúšky pozostávali z časti ústnej a písomnej, z predmetov: jazyk slovenský, jazyk ruský, matematika a voliteľný predmet. Témy skúšok stanovilo PŠVÚ. Skúšok sa zúčastnilo 39 žiakov, z ktorých dve žiačky boli vyznamenané.

       Školský rok sa začal 1. septembra slávnostným nástupom žiakov na nádvorí školy a s kultúrnym programom za prítomnosti učiteľov a rodičov a končil sa 30. júna besiedkov v parku pri škole.

       Pri Strednej škole v Huli sa otvoril útulok s 30 žiakmi a dňa 1. januára 1951 sa premenil na Družinu mládeže. Do družiny boli prijímaní žiaci dochádzajúci a tí, ktorí mali zamestnaných rodičov. Výchovnú činnosť v družine organizovala vychovávateľka. 

       V rokoch 1960/61 bola v Huli postavená moderná školská budova. Prvé zamerávanie sa previedlo dňa 30. augusta 1960. Budova je jednoposchodová, 8 triedna. Otvorená bola

v r. 1961. V školskej budove sa nachádza riaditeľňa, zborovňa, učebne, dielne, kabinety, špeciálna miestnosť, šatne, hygienické zariadenia a školská družina.

       

       Obsah vzdelávania na školách v Československu po roku 1945 určovali centrálne dané učebné osnovy, učebné plány a učebnice vydávané Povereníctvom školstva a osvety a neskôr Ministerstvom školstva, ktoré boli pre učiteľa záväzné.

 

       ZÁKLADNÁ ŠKOLA V HULI V  SÚČASNOSTI

Spoločensko-politické zmeny, ktoré sa odohrali v novembri 1989 ovplyvnili situáciu

a vývoj školstva na Slovensku.

       3. mája 1990 bol novelizovaný Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl, ktorý stanovil povinnú školskú dochádzku z osem na deväť rokov a umožnil zriaďovanie súkromných a cirkevných základných a stredných škôl.

       Základná škola poskytuje základné vzdelanie, zabezpečuje rozumovú výchovu

v zmysle vedeckého poznania v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie a poskytuje mravnú, estetickú, pracovnú a zdravotnú, telesnú výchovu a ekologickú výchovu žiakov, umožňuje aj náboženskú výchovu.

       Pri výchove a vzdelávaní sa okrem učebníc a učebných textov uvedených v zozname učebníc vydanom ministerstvom školstva môžu používať aj iné učebnice a učebné texty.

       Aj Základná škola v Huli prešla od roku 1989 mnohými zmenami, či už materiálnymi alebo organizačnými.    

       Školská budova bola zriadená v roku 1960/61 slúži k vyučovaniu 1. a 2. stupňa ZŠ, navštevujú ju žiaci 1. až 9. ročníka.

        Budova má 10 miestností na vyučovanie (tried), prírodovedný a chemický kabinet, počítačovú miestnosť s Internetom, knižnicu, interaktívnu učebňu, zborovňu, riaditeľňu, šatňu, kotolňu, sklad náčinia a náradia na vyučovanie telesnej výchovy a sociálne zariadenia. Telocvičňa na škole nie je, a tak žiaci v zimnom období cvičia na chodbe a v upravenej miestnosti na telesnú výchovu.

       Do komplexu školských budov patrí aj školská jedáleň, ktorá je v priestoroch materskej školy, v prevádke je aj školský klub detí. V bezprostrednej blízkosti školy je vybudovaný športový areál pozostávajúci z nového futbalového ihriska, pieskového doskočiska, tyče na šplh. Do priestorov školy patrí aj školský areál, v ktorom sú vzácne dreviny slúžiace ako náučná pomôcka pri vyučovaní botaniky v 5. ročníku.

       V súčastnosti navštevuje školu 130 žiakov. Chodia sem žiaci z Hulu, Radavy a Vlkasu.

       Na škole funguje niekoľko záujmových krúžkov pod vedením učiteľov. Napr. športový, počítačový, modelársky, tvorivé dielne...